Ponuka

Literárne práce

 


Vojna  a mier - Ondrej Račko

(Inšpirované dielom Krvavé sonety)

 

Vojna po mieri zúri.

Všedný ľud sa proti nej búri.

V noci sa vojna so zlom schádza,

nikdy nevieme, kde sa práve nachádza.

 

Miluje piskot vystrelených guliek,

vždy je rada, keď sa strieľa z pušiek.

Nosí oblek napitý krvou,

zlo je jej taktickou hrou.

 

Mier vojnu nerieši.

Všedný ľud sa z neho  teší.

Má rád lásku a radosť ľudí,

vojna sa z nočnej mory budí.

 

Mier je silnejší ako vojna,

pretože vojna lásku a šťastie nepozná.

Je radosťou nadšený -

no keď čuje rinčanie zbraní – je zronený.

 

(báseň postúpila do celoslovenského kola súťaže Európa v škole)


 

Šikana - Veronika Ščipáková

Šikana  je vec zlá,

nepodľahni – buď milá!

 

Musíme prestať s tým,

veď sme jeden tím.

 

Každý máme svoju reč –

nikoho neposielaj preč!

 

Musíme sa radi mať,

za jeden povraz vždy ťahať.

 

Spolu školské chvíle prežívať

a  úžasné zážitky mať.

 

Nech je každý deň

ako krásny sen.

 

STOP – povedzme šikane,

nech nie si ďalší na rane!

 

Či je niekto iný a či nie –

zle si robiť nesmieme!

 


Piešťanskí  havrani - Dominika Táborská, Beáta Lazarčíková

Ručkay, Brňák, Holovič –

ich nezastaví nič.

Keď puk padne do brány,

celý fanklub kričí: „Havrani!“

 

Skalica sa nás už bála,

lebo každý zápas prehrávala.

Školiak, Zálešák, Nechala –

Skalica nám ich tu nechala.

 

Sme s nimi silnejší,

nový člen nás vždy poteší.

Dúfam, že sa vám tu bude dariť

a budeme spolu vždy víťaziť.

 

Rybár ten nás vždy zachráni,

puk mu neprejde do brány.

Košo ten už v Bystrici,

rozťahuje betóny.

 

Šimíček vždy nájazd dá,

 blafák mu vždy vychádza.

Tibo dostal Zlatú prilbu,

lebo on je pán, na ľade je kráľ.

 

Pardavý, Gipters, Petráš –

smútok z prehry nemáš.

My nezvykneme prehrávať,

stále chceme vyhrávať.

 

Play-off volá na havranov.

„Poďme chlapci do boja,

nebojme sa Martina!“

 

Belluš – to je mladá puška,

v Martine im ukázal len troška.

Filip, Svetlík, Pokorný –

v obrane sú výborní.

 

Bardejov a Nové Zámky –

oderme si pri  nich hánky.

Každý verný fanúšik

nech nás príde podporiť!

http://www.pnky.sk/koktail/fanusicky-venovali-basnicku-piestanskym-hokejistom/

 


 S l o v e n č i n a - Katarína Ješková, Tomáš Sokolovský

 

Slovenčina -  jazyk náš,

pekný prízvuk pri nej máš.

 

Ach, to Slovensko krásne,

píšu o ňom mnohí básne.

Hory, lesy, lúky, polia,

krásne náš rodný kraj zdobia.

 

Štúr napísal prvé riadky,

rodný jazyk našej matky.

Materinský jazyk náš -

skoro dvesto rokov máš.

 

Keď začuješ  jazyk náš,

krajší deň hneď máš.

 

Spisovný jazyk slovenský

pre každého z nás je náročný,

no ak ho dobre ovládaš,

iba radosť ním rozdávaš.

 

Báseň získala 2. miesto v Literárnej súťaži v kat. poézia 7. - 9. roč.

 


Piešťanský park - Lívia Oravcová, Nina Šandriková   

 

Ten náš park v Piešťanoch –

vkročí doň veľa nôh.

Veverička, malá mačka –

bude veľká naháňačka.

Je tam veľký strom,

schováme sa v ňom.

 

Na ihrisku detičky,

majú pestré loptičky.

Rady sa tam naháňajú,

spomienky si vytvárajú.

Sú tam s nimi babičky,

štrikujú im čiapočky.

 

Na lavičkách sedia ľudia,

ktorí sa už doma nudia.

V telke zas nič nedávajú,

do parku sa vyberajú.

 

Aj náš Nero denne je tu,

naháňal tam jednu tetu.

A tá - celá vyplašená -

potkla sa o kopu sena.

 

Malé čierne mravčeky,

stavajú si domčeky.

Mačky, myši, rôzna zver-

je tam dobre, tomu ver!

 

Za mobilom neseď veľa!

Nebuď ako také teľa!

Nejedz tam tú tatarku,

choď ty radšej do parku!

 

Potichučky prišla jeseň.

Pre koho je táto báseň?

Pre všetky dobré detičky,

babičky i mamičky!

 

Báseň získala 2. miesto v Literárnej súťaži v kat. poézia 4. - 6. roč.


Ninka,  ja a pes

Nina Dobrovolná, Veronika Ščepková

 

V jeden sychravý deň som išla prvýkrát do školy. Hoci som nevedela aké to bude, veľmi som sa tešila. Maminka ma priviedla do triedy, kde už na mňa čakala pani učiteľka. Zaradila som sa k ostatným spolužiakom. Zrazu ma niekto tichučkým  hlasom pozdravil: „Ahoj, ako sa voláš?“ Stálo tam dievčatko s dlhými hnedými vlasmi a zvedavými očkami. Odpovedala som: „Ja som Veronika. A ty? “ Povedala: ,,Som Ninka. Budeme kamarátky?“ A už určite viete, ako to išlo ďalej. Stali sme sa najlepšími kamarátkami. Máme spoločný sen - postaviť hotel pre zvieratá. Zatiaľ to nemôžeme uskutočniť, lebo sme len piatačky. Tak aspoň pomáhame psíkom, ktorí nemajú svoj domov a žijú v útulku. Nosíme im granuly a staré deky. Tiež ich chodíme venčiť. Vyvetráme tak nielen ich, ale aj seba.

V jeden pekný slnečný deň sme zobrali psíkov z útulku a išli sme do parku. Ninka má doma psíka Jackieho, tak samozrejme išiel aj on. Venčili sme Haja a slepého Ferinka. Keď sme prechádzali parkom, zrazu Hajo začal štekať a vrčať: „Hav, hav! Vŕŕŕŕŕ!“ Potom stíchol a spoza stromu vybehla veverička. Vytrhol sa mi z ruky a bežal za ňou. Veverica upaľovala smerom od nás. Obidve sme kričali: „Hajo, vráť sa! Hajo, k nohe! Maškrtka, poď!“ Ale Hajo trielil ďalej. Zrazu Ninka skríkla: „Rýchlo bežme za ním!“ Rozbehli sme sa a utekali sme ako o život. Už sme videli len malú guľku ako uháňa preč a znenazdajky vbehol do kríka. Mysleli sme si, že ho už nikdy neuvidíme. Vtom však vyskočil na nás z kríka a poriadne nás pooblizoval.

Mali sme veľkú radosť, že nám neutiekol.


 

  

Slovensko - Dominika Táborská

 

Slovensko je moja vlasť,

každý ho má veľmi rád.

Chodia sem aj cudzinci,

páčia sa im dievčiny.

Parky, hrady, kúpaliská -

pochvaľujú hlavne decká.

Vždy keď príde cudzinec,

obľúbi si náš kraj hneď.

 

Jazyk náš je slovenský,

veľmi ťažký, no krásny.

V každom kraji na Slovensku

vládne iné nárečie,

západ, východ – predsa sú to

aj tak naši Slováci.

Slovensko je krásna zem,

milovať ho vždy budem!

 

Báseň získala 3. miesto v Literárnej súťaži v kat. poézia 7. - 9. roč.


KRÁSNA JESEŇ

JANKO LABAT, ADAM VALKO, TIMO VATRT

Jeseň klope na dvere,

lastovička sedí na strome.

Padá list zo stromu,

mama pije kofolu.

 

Lúče slnka nás  už neohrejú,

idú na dovolenku do palmového domu.

Lastovičky  odlietajú  zo svojich hniezd

do teplých miest.

 

 


Jeseň

Lucia  Číhová, S. Zvonárová

Na jeseň slnko svieti

a zo stromu lístok letí.

Mačka behá po dome.

Koník erdží v stodole.

 

Na jeseň sa deti hrajú

a vtáčiky nám spievajú.

„Nastáva obdobie jesene,“

vravia jelene.

 

„Deň sa kráti,“

vravia deti.

Listy sa sfarbujú,

zvieratá sa radujú.

 

Farmári žartujú

a listy padajú.

Lastovičky odlietajú,

vrany  zostávajú.

 


Jeseň prichádza - Veronika Ščipáková   

Pomaly sa leto končí

a začína pomalými krôčikmi prichádzať jeseň.

Lístie, ktoré bolo zelené,

začalo byť krásne farebné.

Lastovičky odleteli skoro

a začali prichádzať vrany.

Deti púšťajú šarkanov

a školské brány sa otvorili plné snov.

Vietor pofukuje na poliach

a zhadzuje lístie na holiach.

Babie leto ukazuje svoje dielo-

pavučinky zafarbené nabielo.

Jeseň je krásny čas,

ktorý obdaruje nás.          


Európa v škole

62. ročník súťaže, šk. rok 2014/2015

Európa pomáha – pomáha Európa?

 

Vzdelanie je tu pre všetkých , kat. 2

Denník jedného žiaka

 

...Piešťany (Slovensko, január 2015

Crrrrrrrrrr!!! Zvoní budík. „Kakao!“ kričí mama. Ach jaj! Zas tá škola! Čo už?!  Vydržím to! Jáj, prečo je ešte len štvrtok!!! Nech už je sobota!  Idem sa najesť. Hmm... čo si tak dám? Jogurt, cereálie alebo chlebík? Vážne neviem. Pozriem sa na hodiny. Nestíham! Rýchlo dojem, dám si nové značkové tričko a novú čiapku a idem do školy.

Prvú hodinu sme mali matematiku. Potom sme sa presúvali do učebne biológie, kde máme elektronický projektor, takisto ako v učebni výtvarnej výchovy, fyziky, chémie, náboženstva a angličtiny. Neskôr máme ešte 4 predmety.

Je koniec vyučovania. Konečne! Ideme na obed. Mňáám! Skvelé jedlo! Mäsko, polievočka, šalát, ovocie.

Vonku sneží. Po obede hráme schovávačku s kamarátmi alebo staviame bunker zo snehu. To je teda zábava!

Keď prídem zo školy, urobím si úlohy alebo idem na tanečnú. Večer si sadnem za počítač, zahrám si novú PC hru. Je čas ísť spať. V posteli rozmýšľam, či by som si nekúpil nejakú novú počítačovú hru. „Kúpim si Battlefield 4, alebo nejakú hernú konzolu?“ pýtam sa sám seba a pokojne zaspávam...

 

                                                                                              ...niekde v Afrike, január 2015

            Simon žije v Afrike. Ráno ho  nezobudí  budík a nevonia mu kakao. Určite si neoblečie značkové oblečenie, ale dá si nejaké roztrhané handry. A topánky? A topánky ani nemá.

Simon má šťastie. Ide do školy.  Vďaka podpore medzinárodných organizácií. Je jasné, že v škole nemajú žiadne digitálne projektory a špeciálne učebne.  Nemajú ani učebnice, z ktorých by sa učili. U nás je v jednej triede 15 - 20 detí. V Afrike je ich v triede aj 60.

             Simon príde zo školy domov, nesadne si k televízií alebo k počítaču. Ide pracovať na pole. Tam zarobí peniaze, aby mohol uživiť svojich súrodencov. Má ich 5.  Simon nemá rodičov. Zabili ich teroristi. Odvtedy je hlavou rodiny on...

Z poľa príde neskoro večer, vtedy si ľahne do svojej postele. Zaspáva. Určite nerozmýšľa nad tým, akú počítačovú hru si kúpi, ale nad tým, či bude niekedy žiť lepší život...

Moje meno je Adam Kinzel. Mám 10 rokov. Žijem na Slovensku, kde je vzdelanie dostupné pre všetkých a bezplatné. Školský systém v našej krajine je veľmi dobrý. Máme dobrých učiteľov, pekné školy, školské jedálne atď.

Ale čo také deti napríklad v Afrike? Mnohé musia vstávať veľmi skoro a hneď idú pracovať. Len zriedka idú do školy.  Niektoré deti dokonca ani nechodia do školy, ale za pár peňazí pracujú na poli alebo u niekoho bohatého ako sluha. Niektoré dokonca nemajú ani domov a žijú na ulici. Pre malé deti musí byť kruté žiť na ulici a žobrať čo aj len najmenší peniaz. A veľa z nich nemá ani rodičov. Zomreli vo vojne alebo ich zabili. O rodinu sa starajú aj štrnásťročné deti. To musí byť hrozné!!! Toto je aj prípad Simona, o ktorom píšem.

Deti v Afrike často nemajú vzdelanie, ale my áno. Rád by som s tým niečo urobil, aj keď veľa nemôžem. Existujú však organizácie,  kde môžeme pomôcť pomocou rôznych zbierok pre tieto deti. Nemôžeme na ne zabudnúť. Sú to deti ako my!

Toto je opis môjho bežného školského dňa a dňa jedného afrického chlapca. Som rád, že žijem tu a môžem sa  vzdelávať. Keď to porovnám so životom Simona... nie, to sa ani nedá!!!

...žiak získal postupové miesto do celoštátneho kola súťaže Európa v škole

     

   


 

marec_mesiac_knihy_(4).doc         - tipy žiakov  na dobrú knihu                                                                                                                                          


Zima prišla k nám - Natália Špiriaková                                      

Zima sedí v kútiku,

„Už konečne príď!

Už sa nám tam neschovávaj,

sánkovať sa príď!“

 

Zima ide za nami.

Deti kričia: „Juchú,

už konečne ide k nám,

sánkovať  sa s nami tam!“

 

Snehuliak sa potešil,

že už zima príde.

Tak mu dajme čapicu,

nech nám neodíde.

 

Chutila nám ryba veľká,

aj vianočná kapustnica.

Keď sa všetci najedli,

do mesta sa vybrali.

 

Stromček svietil v celom meste,                                                                          

všetko bolo nádherné.                                                                                            

Všetci sme sa radovali

z krásnej zimnej atmosféry.

 


Zimička, zimička prichádza k nám  - Dominika Táborská

 

Zimička, zimička prichádza k nám.

Koníky, koníky, čože vám dám?

Dám vám, dám, lásku moju

a túto zimičku, zimu, zvládneme spolu.

 

Sniežik biely poletuje.

Perinbaba sa sánkuje.

Koníky, koníky, schovám vás!

Aby vám zima nebola zas.

 

Na pastvine ani kúsok trávy,

schovám vás radšej do stajní.

Seno, slama je tam na výber.

Zima je už tu, to mi ver!

 

Koník ťahá v zime sane.

Vysadnite deti na ne!

Koník je môj najlepší kamarát,

v  srdiečku ho vždy budem mať.

 

Báseň získala 3. miesto v Literárnej súťaži mesta Piešťany v kat. poézia 4.-6. roč.


 

Zimná rozprávka - P. Schulzová, S. Šimková

(próza nonsensu)

 

Bol raz Kubo. V zime si zmyslel zozbierať zo zamrznutého stromu jablká. Zašiel do zimnej záhrady po rebrík.  Zobral ho a zaprel o zamrznutý zelený strom. Zliezol hore, ale zbadal len zľadovatený  sneh. Zaťukal si na čelo a zvolal: „Jáj, začala zima!“ Zišiel z rebríka a zaniesol ho do zablatenej záhrady. Potom zašiel do záhrady zmajstrovať si snehuliaka. Na zimníku sa mu zjavili zimomriavky. Zašiel domov zajesť si zavárané zemiaky, zmrzlinu  a zelený zázvorový čaj. Zasadol do kresla a zízal z okna. V záveji zazrel zaviateho zajka. Zasmial sa a zvolal: „Začni skákať zajko, zamrznú ti zimomriavky!“  Kubo zostal zvyšok večera pri kozube a bolo mu lepšie, ako by mal zamrznúť v zime. Záhadný zimný večer sa zniesol nad zimnú krajinu. Zem zaspala...


 

 

                     

 


 


 

 

 

 


 

Popletené verše -  Adam Kinzel

 

Gorila učí v Rusku,

svoj obed jedáva po kúsku.

 

Učiteľ ničí ZOO v Prahe,

utečie stade k rieke Labe.

 

Mačka kope hlinu

a má z toho psinu.

 

Zvieratká  a ľudia – Mia  Mlynáriková – Dominika Ištoková

 

Syseľ predáva v obchode,

zatiaľ pláva na vode.

Predavač kope jamu,

rýchlo ide zavolať mamu.

 

Líška lieči ľudí,

má ich plné zuby.

Lekár kradne klobásy,

dáva si ich na vlasy.

 

Mačka kradne šperky,

robí si z nich perky.

Zlodej chytá myši,

skrýva si ich v skrýši.

 


Zimný  Zidan - Kim Pritchard  a kol.


Zhnitý má zub Zidan v hube,

zamrzol mu zadok v Štrb.                                      

Spadla naňho lavína,

zožrala mu havina.

Vyhrabal sa z lavíny,

našiel on tam maliny.


Napísaný obed -  Matúš Mjartan

Kým som varil úlohu,

mama písala polievku.

 

Keď bol obed dokreslený,

môj projekt bol dopečený.

 

Mama vonia z kuchyne,

obed je už na stole.

 

Z tanierov sa rysuje,

najeme sa dovôle.


 

Novinky

Kontakt

  • Základná škola Holubyho
    Holubyho ulica15
    921 01 Piešťany
  • +421 33 76 265 96
    +421 903 606 950

    E-mail: kontakt@zsholubyho.sk
    Riaditeľ: +421 911 952 780
    Školská jedáleň: +421 33 76 232 63

Fotogaléria